Na turnaji Poprad-Tatry Challenger 2017 je prítomný aj Dominik Hrbatý, bývalý slovenský daviscupový reprezentant a 12. hráč rebríčka ATP vo dvojhre. Do Popradu zavítal už niekoľko dní pred challengerom, aby trénoval na miestnych dvorcoch so svojimi zverencami. Oplatilo sa, iba 17-ročný Samuel Puškár sa prebojoval do finále kvalifikácie dvojhry.
Ako hodnotíte výkon svojho zverenca v 2. kole kvalifikácie?
„Na to, že hral Samo prvý zápas na challengerovom okruhu ATP, je to veľký úspech. Zvládol to, aj keď tam, samozrejme, boli nervy, tréma, nejaké chybičky, ale to všetko patrí k prvému zápasu. Patrí to k vstupu na mužskú scénu. Zdolal nasadeného hráča v kvalifikácii, ktorý je v prvej osemstovke rebríčka ATP. Víťazstvo je povzbudením do ďalšej roboty a do ďalších zápasov. Videl, že s týmito hráčmi môže hrať vyrovnanú partiu.“
So Samom aj ďalšími dvomi hráčmi ste tu strávili pár dní pred turnajom. Prečo ste sa tak rozhodli?
„Prípravu na tomto mieste sme zvolili preto, lebo jeden z nich Dominik Šproch je domáci hráč. Trénovali sme predtým nejaké týždne aj v Bratislave. Každý potreboval trochu zmeny, aby ostala sila, mentálna koncentrácia, pretože trénovať stále na jedno mieste je dosť únavné. Pomohlo im to, natrénovali tu celkom pekné dávky, u Sama sa to už prejavilo v prvom zápase v Poprade. Dominik má ťažký žreb, v prvom kole nastúpi proti Kližanovi, ale myslím si, že to aspoň zo začiatku môže byť veľmi vyrovnaný zápas, môže rozhodnúť pár lôpt. Samozrejme, záleží aj od toho, koľko mu dovolí Kližko alebo či Dominik pretaví tréningy do zápasu.“
Koľko turnajov absolvujete s Puškárom do roka resp. na akej báze funguje spolupráca?
„Vypomáham mu, požiadali ma o to jeho rodičia v novembri minulého roka. Trénovali sme spolu tri týždne, zanalyzoval som ho, potom sme si spolu sadli na večeri. Dal som mu rady ohľadne trénerov, ľudí, aby mal okolo seba kvalitný tím. Videl som v ňom potenciál, pravdaže cesta k úspechu je veľmi dlhá. Človek vidí, že ten chlapec v sebe niečo má. Jeho tréner ( Abraham Ibrahim zo Sýrie – pozn. red. ) je na nejakú dobu mimo Slovenska, takže som sľúbil, že keď bude mimo, opäť vypomôžem. Aby získal skúsenosti a hlavne videl správne hru a naučil sa, kedy má používať aké údery. Musí premýšľať na kurte.“
Aký je návrat k trénovaniu na Slovensku, v našom prostredí? Naposledy ste spolupracovali s tureckým daviscupovým tímom…
„Rozdiel je akurát v tom, že ma na Slovensku konečne niekto oslovil (úsmev). Možno sa ľudia trochu boja, lebo nevedia, čo majú od toho očakávať. Keď ma niekto osloví, veľmi rád pomôžem. Puškárovci boli prví. Potom, keď som Sama analyzoval, držali sa mojich odporúčaní a teraz sa stal čerstvým majstrom Slovenska, vyhral M-SR do 18 rokov ako deviaty nasadený bez straty setu. Urobil obrovský progres, začiatkom roka bol vo finále juniorského ITF turnaja v Trnave, teraz vyhral prvý zápas na challengeri. To je oproti minulému roku obrovský pokrok. Keď to porovnám s dnešným dňom, to sa nedalo predtým nazvať tenisom. Či už po pohybovej alebo úderovej stránke. Je úplne iným hráčom a človekom.“
V skupine, ktorá sa pripravovala s vami v Poprade, bol aj neznámy Američan Dylan Scott. Ako vznikla táto spolupráca?
„Je to chlapec, ktorý ma požiadal o nejakú spoluprácu, a o ukážku toho, ako sa má profesionálne trénovať. On je úplne niekde inde, o 2 až 3 triedy nižšie, ako títo chalani na turnaji. Je to chlapec, ktorý sa tenisom zabáva. Jeho snom je sa dostať do rebríčka ATP. Doteraz nevidel profesionálne trénovanie. Mal prísť na Slovensko aj s trénerom, ktorý mu to nakoniec odriekol, takže som mu povedal, nech príde, keďže sme sa už dohodli. Mojím plánom je mu ukázať, ako má vyzerať plánovanie dňa, tréningov, postupnosť toho, čo sa má kedy trénovať. Aby vedel, ako tieto veci fungujú, aby sa zlepšíl a možno jedného dňa ten ATP bod získa.“
Ako sa cítite na turnaji v Poprade?
„Je to tu pekné, som tu prvýkrát. Krásne prostredie, Tatry sú nádherné. Máme výbornú stravu v Aqua City, výborný hotel. Tenista si viac ani nemôže priať. Máme to tri minúty pešo na kurty, je o nás postarané. Vďaka rodine Dominika Šprocha máme aj sprievodný program, boli sme chytať pstruhy. Je to zmena prostredia, psychické osvieženie. Človek má potom väčšiu chuť a energiu do práce. Pôsobí to na tím, človek je šťastnejší a potom sa podávajú aj lepšie výkony.“
Pridaj komentár
Prepáčte, ale pred zanechaním komentára sa musíte prihlásiť.