Miloslav Mečíř je riaditeľom nášho turnaja už dlhé roky a pri výkone svojej funkcie spája príjemné s užitočným, keďže je zároveň kapitánom slovenského daviscupového tímu. Challengre považuje za veľmi dôležité najmä pre mladých hráčov, ktorí získavajú cenné skúsenosti.
Odkedy pôsobíte vo funkcii riaditeľa turnaja?
„Som skôr čestným riaditeľom, nemám až toľko práce. Je to reprezentačná funkcia. Hlavnú robotu odvádza Braňo Stankovič, ktorý stojí za myšlienkou challengera. Nie som v tejto funkcii od začiatku, ale na turnaj som chodil od začiatku od roku 2003, lebo som sledoval našich hráčov. S Braňom sme vyrastali, spojil som takto príjemné s užitočným. V rámci sledovania zápasov som sa snažil pomôcť aj turnaju. Je dôležité, aby sme mali podobných podujatí čo najviac.“
Prečo?
„Aby na nich mohli byť naši mladí hráči a mali sa kde ukázať. Presadiť sa v tenisovom svete je náročné. Doma takto vidia, že sa dá hrať na medzinárodných turnajoch, je to motivácia. Krajiny, ktoré majú veľa menších turnajov a vôbec turnajov, majú aj viac hráčov, ktorí sa uplatnia vo svetovom tenise. Keď je to poruke, je väčšia šanca, že sa prihlási domáci tenista.“
Oslovujete aj konkrétnych hráčov?
„Tomu sa skôr venuje Braňo Stankovič, ale u nich je tento challenger už dobre zapísaný a radi prichádzajú opäť. Sú spokojní s podmienkami a zázemím. Chodia sem opakovane. Nemám problém s tým, že by sa neprihlasovali.“
Čo hovoríte na presun z Košíc do Popradu?
„Má to svoje výhody aj nevýhody. Prostredie pod Tatrami je nádherné. Košice sú, samozrejme, väčšie mesto s väčšou tenisovou tradíciou. Tam bolo vidieť aj mladých hráčov, ktorí sa chceli viac presadzovať. Tenis bol v Poprade kedysi na veľmi dobrej úrovni, ale trošku to upadlo. Aj preto sa tomu venujeme a mesto Poprad sa o to začalo viac zaujímať.“
Na ktorých hráčov si spomínate za tie roky najradšej?
„Snažím sa povzbudzovať našich hráčov, len človek sa musí ako riaditeľ turnaja chovať neutrálnejšie. Nedá sa tak veľmi vyskakovať, lebo by potom hovorili, že som zaujatý (smiech). Vždy som rád, keď príde naša slovenská hráčska špička. Som aj rád, keď naši mladí hráči uhrajú prvé body a získajú prvé skúsenosti.“
Ako to bolo s Kližanom a jeho štartom, oslovili ste ho vy alebo prejavil záujem on?
„Záujem prejavil aj on, lebo dlhšie nehral po zranení. Chcel, aby mal menší turnaj za rozohranie. Aby si overil, či to bude dobré a mal dobrý rozbeh pred veľkými podujatiami.“
Pôjde potom Kližan z antuky rovno na trávu?
„Áno, lebo chce hrať iba dva turnaje na tráve. Na trávnatý povrch si málo verí, mohol by si viac. Je dostatočne šikovný aj tam. Chce hrať na antuke, kde sa cíti najsilneší, ale nemusí sa podceňovať, že to nevie na tvrdých povrchoch. Je to i zvyk, že sa naučil hrávať na antuke a najlepšie sa na nej aj cíti. No niekedy vyhráte jeden turnaj a potom sa vnímanie toho povrchu úplne zmení.“
Pridaj komentár
Prepáčte, ale pred zanechaním komentára sa musíte prihlásiť.