Najlepší slovenský tenista Martin Kližan uprostred mája, keď už ôsmy týždeň nehral na žiadnom turnaji a len pozvoľna začal zaťažovať nohu po zranení, stretol šéfa challengeru Poprad – Tatry Braňa Stankoviča.
„Dostal by som voľnú kartu do Popradu, keby som sa chcel prísť rozohrať,“ pýtal sa Stankoviča. Odpoveďou, pochopiteľne, bolo jasné áno. „Preberiem to ešte s trénerom,“ dodal Kližan. Martin Hromec súhlasil, a tak sa Stankovič potešil záujmu atraktívneho účastníka z prvej päťdesiatky rebríčka. V čase uzávierky bulletinu ešte Kližanova účasť nebola stopercentná. Ale ak v pavúku slovenská jednotka bude, iste pritiahne divákov.
Na našom challengeri hral v rokoch 2007 (semifinále), 2009 (štvrťfinále), 2010 (1. kolo). V roku 2013 ako 35. hráč rebríčka mal od Stankoviča prísľub voľnej karty. Napokon však po konzultácii so supervisorom nedostal zelenú, lebo ako hráč TOP 50 na turnaji s vtedy 30-tisícovou dotáciou hrať nemohol. V roku 2014 avizoval Martin opäť svoj záujem, lebo bol mimo svetovej stovky. Ale nečakane vyhral turnaj ATP v Mníchove, poskočil v rebríčku o päťdesiat miest, takže ako 62. hráč sveta mal už vyššie ambície ako hrať na challengeri. Toľko genéza realizovaných i nerealizovaných štartov Kližana.
Zaznamenal výkonnostný progres
Teraz je líder daviscupového tímu Slovenska v situácii, keď potrebuje odohrať čo najviac zápasov. Sezónu 2016 Kližan nezačal najlepšie – prehral tri razy za sebou v prvých kolách turnajov vrátane Australian Open. Potom uhral semifinálev Sofii a dosiahol senzačné víťazstvo v Rotterdame, prvé na turnaji ATP World Tour 500. Zvíťazil nad Robredom, Baghdatisom, Bautistom Agutom, Mahutom a vo finále nad svetovou osemnástkou Monfilsom. „Bol to jeden z mojich najlepších turnajov v živote. Zaznamenal som výkonnostný progres a verím, že to takto pôjde aj ďalej,” pochvaľoval si Kližan a vyzdvihol spoluprácu s Martinom Hromecom, ktorý sa stal jeho trénerom po Čechovi Martinovi Dammovi na konci minulého roka. Lenže po prehre s Kyrgiosom v Dubaji, Bratislavčan nedohral 13. marca 2. kolo v kalifornskom Indian Wells proti Španielovi Fernandovi Verdascovi.
Diagnóza – plantárna fascitída na pravej nohe – ho vyradila z tréningu a účasti na sérii antukových turnajov, ktoré má najradšej. Keď uprostred mája začal s ľahkým tréningom plánoval, že skúsi štart v Paríži na Roland Garros, kde v roku 2006 vybojoval svoj najväčší juniorský úspech, vyhral dvojhru, stal sa juniorskou svetovou jednotkou a odpichol sa do veľkého tenisu. Jeho cesta nebola jednoduchá, škoda, že sa mu do nej stavajú zranenia. Veľký talent však potvrdil.
Foto: flickr.com
Pridaj komentár
Prepáčte, ale pred zanechaním komentára sa musíte prihlásiť.